Tlačová správa: Aká je vypelosť v otázkach ESG vo firmách na Slovensku?

Udržateľnosť v podnikaní sa stáva pre firmy na Slovensku nevyhnutnosťou. Nie je to len kvôli európskej legislatíve, ale aj spoločenskému tlaku.

Stiahnite si ESG štúdiu Mazars - už čoskoro

Udržateľná ekonomika ako nevyhnutný cieľ veľkých firiem na Slovensku sa stáva realitou. Už nechcú a nemôžu generovať zisk na úkor životného prostredia a spoločnosti. Sú pod čoraz väčším tlakom európskych zákonov, ale aj klientov, ktorí si potrpia na tovary a služby vyrábané udržateľným spôsobom. Práve to sú hlavné dôvody, pre ktoré veľké spoločnosti menia svoju biznis stratégiu. Klimatická kríza je menším motivátorom na transformáciu. Vyplýva to z prieskumu medzinárodnej audítorskej a poradenskej spoločnosti Mazars na Slovensku, ktorý uverejnila v spolupráci s prieskumnou agentúrou Ipsos. Išlo a anonymizovaný kvalitatívny prieskum, do ktorého sa zapojilo 10 veľkých spoločností z celej krajiny, pôsobiacich v segmentoch výroby, automobilového priemyslu, IT, maloobchodu, telekomunikácií a dopravy.

ESG kritériá - alebo ako vplýva firma na životné prostredie, spoločnosť a ako vyzerá jej riadenie

Udržateľnosť, alebo zodpovedné riadenie biznisu s čo najmenším negatívnym dosahom na životné prostredie, s ohľadom na zamestnancov aj spoločnosť je merateľné pomocou takzvaných ESG kritérií. Pre väčšinu veľkých spoločností na Slovensku je to relatívne nový pojem. Častejšie sa skloňuje vo firmách s medzinárodným pozadím najmä od roku 2021, kedy nastali zmeny v európskej a slovenskej legislatíve. Rozhodlo sa o povinnom reportovaní údajov na základe týchto kritérií, čo prinútilo firmy konať.

Ako vyzerajú zmeny v praxi

Pri výbere obchodných partnerov a dodávateľov si firmy začínajú vyberať zo spoločností, ktoré sú ESG certifikované. Meranie uhlíkovej stopy je činnosť, ktorú tento rok niektorí realizujú prvýkrát. Ďalej firmy napríklad menia vozový park (eko autobusy, elektromobily), redukujú nerecyklovateľné balenia vo výrobe, využívajú recyklované odpadové plasty z morí a oceánov, kontrolujú svoju energetickú spotrebu. Cieľom je realizovať čo najčistejšiu výrobu a likvidáciu po dožití výrobku, s minimálnym dosahom na životné prostredie. V oblasti „social“, tzv. sociálnej oblasti, poskytli firmy napríklad pracovné miesta a ubytovanie ľudom utekajúcim z Ukrajiny, dávajú rovnaké šance obom pohlaviam aj na manažérskej úrovni, alebo pomáhajú komunitám z regiónu.

Najviac pozornosti sa venuje životnému prostrediu

Z troch pilierov ESG sa v rámci firemnej politiky najčastejšie rieši pilier „environment“. Zaznamenáva, ako negatívne vplýva činnosť firmy na životné prostredie. Menej sa pracuje s pilierom „social“, ktorý skúma prístup k zamestnancom (rovnosť medzi pohlaviami, inkúzia a pod.) a spoločnosti, pretože vzniká pocit, že je už adekvátne nastavený z činností ľudských zdrojov. Tretí pilier „governance“ berie väčšina veľkých firiem ako samotné riadenie spoločnosti, ktoré rozhoduje o využívaných ESG riešeniach.

Presadzovať zmeny však nie je jednoduché ani lacné

Medzi najčastejšie prekážky zaraďujú firmy neucelený alebo nízky rozpočet, nastavenie vedenia alebo aj zamestnancov, prípadne nevedomosť o tom, čo a ako by mala firma realizovať. V korporáciách je problémom aj pomalý schvaľovací proces. Prekážkou je aj horšia orientácia v téme. Riešením by mohla byť lepšia štrukturalizácia firmy, vzdelávanie, generačná obmena zamestnancov a vedenia, využitie externej pomoci pri poradenstve a získanie detailnejšieho prehľadu legislatívnych očakávaní.

Reportovať udržateľnosť bude musieť až 50 tisíc európskych firiem

Slovenské firmy budú musieť zhromažďovať a vyhodnocovať nefinančné informácie. Ide o údaje z oblasti ESG. Ukladá im to Európska smernica o vykazovaní nefinančných ukazovateľov CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive). Európska rada a parlament sa nedávno predbežne dohodli na danej smernici. Viaceré firmy sa spoliehali, že reportovanie dostane odklad. Stane sa tak iba čiastočne. Pre podniky, na ktoré sa už teraz vzťahuje smernica (NFRD) o zverejňovaní nefinančných ukazovateľov stále platí, že reportovať budú podľa nových európskych štandardov v roku 2024 za rok 2023. Pre veľké firmy nad 250 zamestnancov s obratom vyšším ako 40 miliónov eur, na ktoré sa smernica nevzťahuje, je povinnosť odložená do roku 2025. Dáta tak musia zhromažďovať a vyhodnocovať v roku 2024.